Komentár
Médiá systematicky prichádzajú o talenty, témy aj publikum. A väčšinou o tom ani len nevedia. Mediálny priemysel je odvetvie, ktoré si zakladá na tom, že vidí veci, ktoré iní prehliadajú. A predsa systematicky prehliada niečo, čo má priamo pod nosom: novinárky, ktoré odchádzajú, pretože nedokážu skĺbiť prácu s materstvom, témy, ktoré s nimi miznú, a čitateľky, ktoré v správach nenachádzajú seba.
„Plytváte kapacitami. Vychovávate silné profesionálky a ony vás okolo tridsiatky opustia," povedala manažérom Českej televízie Jitka Adamčíková, mediálna analytička a predsedníčka českého spolku Ženy v médiích.
Bolo to na školení, kde argumenty o právach a spravodlivosti nezaberali. Až keď problém zarámcovala ako premrhanú investíciu, ľudia pri stole začali počúvať.
Adamčíková svoju skúsenosť opísala na podujatí Ženy v médiách, ktoré sa konalo v polovici apríla v rámci novinárskeho festivalu Svet medzi riadkami v Bratislave. Pozostávalo z úvodnej panelovej debaty a networkingového stretnutia, kde si slovenské a české novinárky a študentky žurnalistiky vymieňali skúsenosti – od podmienok na materskej dovolenke cez online útoky až po kariérne stropy, na ktoré narážajú.
Materstvo ako zlomový bod
„Ak začnem kariéru s vedomím, že skončím pri tridsiatke, lebo nebudú podmienky pre mňa ako rodiča, veľmi ma to obmedzuje. Viem, že tam nemám budúcnosť," pokračuje Adamčíková, ktorá na podujatí debatovala so šéfredaktorkou platformy Page not found Apolenou Rychlíkovou a tiež s Eliškou Trpiškovou a Patríciou Kordiakovou, ktoré na Slovensku založili občianske združenie Novinárky.
Výskumná správa Být novinářem a novinářkou v Česku (Ženy v médiích, 2024) potvrdzuje, že materstvo je hlavným faktorom, pre ktorý novinárky opúšťajú profesiu.
Takmer polovica matiek-novináriek musela kvôli starostlivosti o deti obmedziť pracovný úväzok. A až osemkrát viac novináriek než novinárov nevyužilo možnosť uchádzať sa o povýšenie, pretože by ho nedokázali skĺbiť so starostlivosťou o dieťa. Až 40 percent novináriek malo problém vrátiť sa na pôvodnú pozíciu.
Eliška Trpíšková, spoluzakladateľka slovenského združenia Novinárky, pozná tento mechanizmus zblízka. Keď odišla na materskú dovolenku, redakcia ju vyradila z interného redakčného newslettera. “Šokovalo ma to. Keby som tam nemala kamarátky, nevedela by som o ničom, čo sa v redakcii deje. Aj to bol jeden z dôvodov, prečo sme založili Novinárky,” hovorí Trpíšková.
Chýbajúce novinárky, chýbajúce témy
Keď Adamčíková robila prieskum o najväčších problémoch českých médií, dostávala od väčšiny oslovených rovnaké odpovede: chýbajúce financie, korupcia, tlak na rýchlosť.
Jediná, kto pomenovala niečo iné, bola novinárka Veronika Sedláčková: „Najväčší problém českých médií je to, že nemáme ženy šéfredaktorky." Adamčíkovú to úprimne prekvapilo a motivovalo, aby založila spolok Ženy v médiích.
Absencia žien na vedúcich pozíciách má pritom dosah aj za bránami newsroomu a priamo ovplyvňuje obsah spravodajstva. Tón, agenda aj výber tém sa určujú najmä v šéfredaktorských kreslách. V Česku obsadzujú ženy len dve z dvadsiatich šéfredaktorských pozícií v hlavných redakciách.
Výsledok je viditeľný aj v obsahu správ: podľa Global Media Monitoring Project 2025 tvoria ženy len 26 percent všetkých respondentov a zdrojov v správach. Keď sa ženy v správach objavia, najčastejšie je to v témach ako zdravie alebo celebrity, nie v politike či ekonomike, ktoré dominujú spravodajskému priestoru.
Slovenská novinárka žijúca v Mexiku Magdalena Rojo to na networkingovom stretnutí pomenovala takto: „Môžete písať donekonečna o korupcii, ale demokracia sa buduje aj na iných frontoch: v školstve, sociálnych veciach. O tých muži nepíšu tak často ako ženy, ktoré sú k nim bližšie."
Tento deficit má navyše aj merateľné dôsledky pre médiá samotné. Správa From Outrage to Opportunity od mediálnej výskumníčky Luby Kassovej (Nadácia Billa a Melindy Gatesovcov, 2022) odhaduje, že medzi mužmi a ženami existuje priepasť 11 až 12 percentuálnych bodov v konzumácii správ. Ženy teda čítajú správy menej ako muži, no nie preto, že by o ne nemali záujem, ale preto, že spravodajstvo systematicky nereflektuje ich perspektívu.
Keby novinárske organizácie celosvetovo zvýšili konzumáciu správ ženami o jediný percentuálny bod ročne, vygenerovalo by to 38 miliárd dolárov za desať rokov.
Príkladom z praxe je švédska verejnoprávna televízia SVT. V roku 2015 si stanovila cieľ: rovnaké zastúpenie ženského a mužského športu vo vysielaní. O niekoľko rokov neskôr vzrástol počet unikátnych návštevníkov ich športového webu o viac ako sto percent. Ženská futbalová liga Damallsvenska sa stala natoľko sledovanou, že jej práva odkúpili komerční konkurenti.
Cena, ktorú platia novinárky
Strata tém a publika je cenou, ktorú platia médiá. Novinárky platia inú. Častejšie než muži čelia útokom, obťažovaniu aj podceňovaniu.
„Vždy som vedela, že budem v žurnalistike pociťovať nepriateľské prostredie," povedala Apolena Rychlíková. Útok, ktorý zažila po reportáži o europoslancovi Filipovi Turkovi, keď jeho podporovatelia zneužili jej fotografie a zaplavili ju vyhrážkami, nebol výnimkou.
Výskum Být novinářem a novinářkou v Česku potvrdzuje, že kým útoky na novinárky sú prevažne pre rod, vzhľad a inteligenciu, mužov napádajú pre ich kredibilitu a zdroje. Aj samotné útoky sú teda sexistické.
Patrícia Kordiaková z OZ Novinárky na to nadväzuje príkladmi zo Slovenska. Zuzana Kovačič Hanzelová a Monika Tódová sú novinárky, ktoré politici na tlačových konferenciách urážajú bežne. Namiesto toho, aby premiér odpovedal na otázky, komentuje ich výzor. „Na Slovensku sa to deje každý deň," dopĺňa.
Sexizmus a útoky však neprichádzajú len zvonka, ale aj priamo od kolegov v redakciách. Novinárka a výskumníčka Simona Mikušová zmapovala pracovné prostredie slovenských novináriek a zistila, že 65 percent z nich sa pravidelne stretáva so sexistickými vtipmi a nevhodnými komentármi.
Ako z kola von?
Jednou z opakujúcich sa myšlienok podujatia bolo, že riešenie nenájdeme len medzi sebou. Kým debata o ženách v médiách zostáva medzi ženami, je neviditeľná pre tých, ktorí majú moc ju zmeniť.
Slovenská novinárka Ria Gehrerová, ktorá sa dlhodobo venuje témam rodovej rovnosti, opisuje, ako ju baví rozprávať sa o rodovej rovnosti s mužmi. Kladú totiž otázky, z ktorých je zrejmé, že ženský pohľad jednoducho nepoznajú. Keď si ho vypočujú, častokrát sú prekvapení.
Spolku Ženy v médiích zafungovalo, keď si našli mužských spojencov z prostredia, ktoré ostatní rešpektujú. Spojili sa s britskou ambasádou a keď nový veľvyslanec pozval šéfredaktorov na okrúhly stôl, prišli všetci, a vypočuli si argumenty, ktoré predtým ignorovali.
Dôležité je však prísť na takéto stretnutia s dátami, ktoré nemožno odbiť. Česká strana ich má: ich výskum priniesol čísla, ktoré zmenili povahu rozhovorov o postavení novináriek. Na Slovensku dáta zatiaľ chýbajú, no združenie Novinárky plánuje prevziať českú metodológiu. „Keď máte dáta, musia vás počúvať," hovorí Adamčíková.
Podujatia Ženy v médiách na novinárskom festivale Svet medzi riadkami sa zúčastnili Jitka Adamčíková a Apolena Rychlíková z českého spolku Ženy v médiích a Patrícia Kordiaková a Eliška Trpíšková z občianskeho združenia Novinárky. Moderovala Frederika Házeová. Partnerom podujatia je Heinrich-Böll-Stiftung Praha.
